Farnosť Kňažia

V roku 1614 sa datuje stavba dreveného kostolíka spolu so zvonom, ktorý dal postaviť vojvoda valachov Ľ. Laczko. Hlavný oltár s obrazmi sv. Petra a Pavla v kostole je datovaný r. 1640. Podľa vizitácie z roku 1794 bol v kostole drevený chór bez organa. Organ sa do kostola umiestnil až o 115 rokov neskôr, zo zbierky veriacich z dielne Otto Rieger v Budapešti za 1365 korún. Tohože roku 1794 sa spomína aj stĺp na kopci – káplnočka. Kto ju postavil nevedieť. V roku 1826 Jozef Slamkay postavil murovaný stĺp – kaplnku na chotári Kňažskom, na vŕšku s obrazom Ukrižovaného dodnes jestvuje.
Pri renomovaní oltára v júli 1937 bol zistený nápis na najvyššej časti oltára s dátumom 1649, neskôr obnovoval 3. júna 1902 Ján Štalmach pozlacovač z Liptovského sv. Mikuláša.
Teda oltár je starodávny, veď v 1649 – tom bol len premaľovaný. Oltárny obraz na plátne sv. apoštola Šimona a Júdu, dnes už odložený, pochádza tiež z tých časov. Bol požehnaný v roku 1867. Namaľoval ho Maximilián Racskay z Tvrdošína. Predtým, na tých istých doskách, bol namaľovaný obraz navštívenia preblahoslavenej Panny Márie pochádzajúci asi z roku 1737. Na chrbte dosák bol zistený tento letopočet.
V roku 1774 mala obec už murovaný kostol a patrila k Podzámockej fare. V roku 1787 bola zriadená v Kňažej nová, tzv. Jozefínska fara, a od tej doby sa datuje aj vznik farnosti. Následkom známych reforiem Jozefa II, po zrušení mnohých kláštorov, z ktorých fundácií nové fary „Fundi religionis“ boli dotované. Predtým obce novej farnosti patrili k dvom farám oravského panstva a to: Bziny, Mokraď k Dolnému Kubínu a Kňažia, Medzibrodie k Oravskému Podzámku. Z týchto obcí len Kňažia mala kostolík – kaplnku. V časoch Juraja Thurzu k fare patrili aj Bziny, Vyšný Kubín, Medzibrodie, Záskalie, Jasenová, Valašská Dubová a Pokryváč. V žiadnych archívnych záznamoch sa však z tohto obdobia nenachádza zmienka o kostole. Prvý záznam, ktorý potvrdzuje jeho existenciu je z konca 18. storočia. Aj to sa iba v kronike okrajovo spomína, že niekde nad dedinou stál kríž – kaplnka. Nie je presne definované ani miesto, ani funkcia stavby, môžeme len predpokladať, že ide o predchodcu terajšieho kostola. V 19. storočí sa kňažanský kostol berie ako fakt. Z toho vyplýva, že chrám musel existovať aj v predchádzajúcom storočí. Stavba to bola kamenná, v porovnaní s dnešnou, približne dvakrát menšia s malou sakristiou a bez prístrešku nad hlavným a bočným vchodom. Veľkou zásluhou sa o rozšírenie a obnovenie kostola pričinil farár Ondrej Mišík spolu s horlivými veriacimi. Pôvodný kostol bol už v tomto období veľmi malý a v zlom stave. Základný kameň pre obnovu kostola bol posvätený a položený dekanom zo Sedliackej Dubovej 25. apríla 1842. Práce boli ukončené na jeseň nasledovného roka. 11. decembra 1843 kostol za prítomnosti množstva veriacich posvätil znova dekan zo Sedliackej Dubovej.
Začiatkom 20. storočia kostol prešiel prvou veľkou rekonštrukciou, išlo o celkové zväčšenie sakrálnej stavby. K dokončeniu rekonštrukčných prác však došlo až po skončení 2. svetovej vojny v 50. tych rokoch 20. storočia. Priebeh a záznamy o prácach sú uvedené vo farskej kronike. Počas opravných prác sa predĺžila hlavná loď, rozšíril sa chór a taktiež sa odstránila stará kazateľnica. V roku 1977 bola obnovená vonkajšia omietka, vybudoval sa nový vstup do kostola, vymenili sa okná aj vstupné dvere a položila sa nová mramorová dlažba. Na rad prišla aj oprava organa. Následne veriaci začali so stavbou miestnej fary, ktorá bola skolaudovaná 26.10.1980 v rámci odpustových slávností sv. Šimona a Júdu. Vtedy sa zároveň posvätila mramorová menza. Po týchto prácach kostol dostal svoju terajšiu podobu. V ďalších rokoch už k žiadnym zásadným zásahom do architektúry kostola nedochádza. Uskutočnili sa už len doplnkové zmeny, a to stavba strešného prístrešku pred hlavným vchodom začiatkom 21. storočia. Posledná úprava sa týkala prístavby prístrešku nad vstupom z bočnej časti kostola.